Ako sa stavia sen

V roku 2017 sa na hranici dvoch mestských častí Žiliny (Bôrik a Solinky) začal stavať neprehliadnuteľný objekt. Celá výstavba spočiatku pripomínala svojím zjavom (vŕtanie dlhých kotviacich pilotov, vysoké piliere, silno industriálny vzhľad) budovanie haly nejakého závodu. Miestny obyvatelia z opodiaľ typovali jej účel, niektorí sa pýtali priamo mesta, tí najviac zvedaví zašli priamo k stavbe a dozvedeli sa, že sa stavia „lezecké centrum“. Dnes, viac ako 3 roky od zahájenia stavby a po 1,5 roku plnohodnotného fungovania, vieme povedať k tejto stavbe omnoho viac. V roku 2017 sa nezačalo stavať iba lezecké centrum. Začal sa stavať SEN – www.laskala.sk

Ako to začalo?

Dlhoroční priatelia a súčasne kolegovia, Zuzana a Dalibor, mali v Bratislave prosperujúcu firmu. Venovali sa stavebníctvu, marketingu a dizajnu. Našli v tomto segmente dieru na trhu a pomerne rýchlo sa uplatnili vďaka ich základnému postoju k podnikaniu - venovať sa naplno tomu, v čom som dobrý a robiť to srdcom. Popri práci ich spájal aj ďalší spoločný koníček – horolezectvo. Roky plynuli a oni prišli k rozhodnutiu posunúť sa ďalej. Vytvoriť projekt, ktorý bude prezentáciou ich vlastnej myšlienky a sna.

Nový projekt, nové výzvy

Prípravy na projekte boli spočiatku popri existujúcom podnikaní. Ich vlastná zásada – venovať sa jednému podnikaniu a venovať sa mu naplno - rýchlo priniesla potrebu zanechania existujúceho biznisu. Začali sa teda naplno venovať novému projektu a riešiť nové výzvy:

  • Ako a kde nájsť vhodné miesto?

...ako najvhodnejšie miesto vybrali Žilinu – „mekku“ lezenia na Slovensku. Dostatočne vzdialenú od Bratislavy a Košíc (kde už lezecké centrá sú) a súčasne dobre dostupnú pre miestnych (verejná doprava i prístup autom) i pre ľudí z regiónu. Vyhodnocovali množstvo praktických vecí. Budú sa mať k nám ako dostať deti aj samé? Budú vedieť prísť ľudia aj pešo? Kládli si rovnaké otázky ako návštevníci v Bratislave, Košiciach či na iných miestach. Dalibor a Zuzana jednoducho POČÚVALI.

  • Ako projekt navrhnúť?

... projekt od začiatku koncipovali ako lezecké centrum. Celá stavba tak veľkosťou ako aj výškou bola dimenzovaná na rekreačné aj profesionálne lezenie. Skúsenosti a inšpirácie načerpali naprieč Európou návštevami a skúšaním profesionálnych lezeckých centier.

  • Ako projekt financovať?

...tu narazili na najväčšie prekážky. Ani mesto, ani štát a ani banky nemali absolútne záujem vstúpiť do spolufinancovania projektu. Mesto po vyžiadaní nespočetného množstva podkladov nakoniec pristúpilo na prenájom vybraného pozemku. Banky i napriek predloženým číslam projekt označili za rizikový. Celé financovanie teda ostalo na pleciach Zuzany a Dalibora. Doslova „predali čo mali“ a začali s výstavbou.

  • Ako projekt urobiť trvalo udržateľným?

...celá výstavba od začiatku používala ekologické a súčasne energeticky efektívne materiály. Hlavnou úlohou a cieľom bolo postaviť objekt, ktorý bude mať nízke náklady na prevádzku. Dnes sa hýbu nákladmi za elektrickú energiu využívanú pre potreby vykurovania, svietenia a prevádzky vo výške menej ako 700 €/mesiac. Ešte väčšou výzvou bola prevádzka reštaurácie, ktorá mala mať 3 hlavné účely. Vykrytie prevádzkových nákladov,  zabezpečenie služieb pre návštevníkov, ktorým to prirodzene vyhladlo a zároveň pritiahnutie nových ľudí, ktorí sa cez reštauráciu dozvedia o lezeckom centre. Pre všetky 3 účely zvolili jednu najpodstatnejšiu požiadavku. Prevádzku musí zastrešovať osoba, ktorá to bude robiť ako svoj vlastný projekt. A teda bude samotným majiteľom prevádzky.

Ako hľadali a vyberali spolupracovníkov?

„Projekt ich pritiahol sám“ – s úsmevom na otázku odpovedala Zuzana. Prví spolupracovníci prišli vďaka projektu ako takému. Následne už vďaka referenciám prichádzali ich priatelia, kamaráti, bývali kolegovia. Špecifické profesie „stavač "indoorových" lezeckých stien“ bolo potrebné zo začiatku objednávať. Dnes sa už vytvára komunita. Miestny získavajú zručnosti a potreba využívania stavačov-profesionálov je iba v prípade medzinárodných pretekov.

Čo z myšlienok si odniesli účastníci?

Pre celý projekt LaSkala platí jedno pravidlo. Málo sa hovorí a veľa sa koná. Preto aj tie najsilnejšie myšlienky z celej diskusie necháme vyrieknuť najmä tých, ktorý si ich odniesli priamo zo stretnutia:

  • Keď robíš čo ťa baví, ide to. Zákazníci sú spokojní a zarába to. Si šťastný. :)
  • Nasleduj svoje sny. :)
  • Ľudia, čo robia dobre projekty a robia ich poctivo, nevymreli.
  • Robiť všetko so srdcom a robiť to naplno.
  • Srdce môžete dať naraz len jednému projektu.
  • Nech každý robí to, čo najlepšie vie a nech je to vlastník, lebo ten sa na veci pozerá inak.
  • Dá sa podnikať aj bez úverov.
  • Keď skutočne niečo chceš a venuješ sa tomu naplno, určite to dosiahneš.

Čo nás čaká nabudúce?

Už 13.02.2020 sa môžeme „tešiť“ na tému  AKO SPRÁVNE A BEZ RIZIKA UKONČOVAŤ PRACOVNO-PRÁVNY VZŤAH. Naše pozvanie prijal renomovaný právnik v tejto oblasti – JUDr. Peter Thonhauser. Otvoríme tieto témy:

  • najčastejšie chyby pri prepúšťaní zamestnancov,
  • rôzne druhy ukončenia pracovno-právneho vzťahu a jednotlivé postupy,
  • ako riešiť porušenia pracovnej disciplíny a ich prepojenie s ukončením pracovno-právneho vzťahu,
  • čo so zamestnancom, ktorého som už prepustil a nie som si istý, či správne.

Viac na www.lta.sk